Otvorený list ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky

Vytlačiť

Vážený pán minister,

považujeme za vec lesníckej cti reagovať na Vaše vystúpenie v hlavnom pondelňajšom večernom spravodajstve STV (2. mája 2011) a upozorniť na spornosť Vašich vyjadrení.
Vo svojom prejave ste  uviedli, že nespracovaná kalamita nie je zákonitou príčinou rozšírenia podkôrnika a že sú tu ďalšie faktory, či dokonca dôkazy, že od miest, kde sa kalamitné drevo odpratalo, sa kalamita rozšírila dokonca ešte intenzívnejšie.

Musíme protestovať proti týmto vyjadreniam, pretože sú mätúce a zavádzajúce. Nie je akceptovateľné, aby z úst najvyššieho predstaviteľa rezortu vychádzali v hlavnom vysielacom čase polopravdy, účelové alebo zmätočné informácie, ktoré síce vyhovujú niektorým ochranárom, ale ignorujú lesnícky a ekologický výskum. Chápeme, že je ťažké priznať, že porasty v tatranských dolinách sú v katastrofálnom stave v dôsledku nečinnosti a neadekvátnej ochrany, pretože by bolo treba priznať aj určitú zodpovednosť. V takú mieru objektivity a korektnosti sme už prestali dúfať. Ale ospravedlňovať katastrofu spochybňovaním prírodných zákonitostí a základných synekologických súvislostí považujeme za nehorázne.

Vaše vyjadrenia vlastne popierajú zákonitosti a súvislosti, ktoré sú odborných kruhoch uznávané a považujú sa za všeobecne platné. Elementárne lesnícke poznanie stojí na preukázateľnom a mnohokrát preukázanom fakte, že „Poškodenie lesa je v synekologickom zmysle špecifickým biocenotickým procesom lesného ekosystému, ktorý charakterizuje určitý stav jeho ekologickej stability. V ekologickom zmysle je poškodenie lesa výslednicou vzťahov medzi lesom a škodlivým činiteľom" (Stolina 1985, s. 55). Je zrejmé, že o tom,  či vo výslednici preváži škodlivý činiteľ alebo prirodzená odolnosť lesa, rozhodujú konkrétne vlastnosti lesného ekosystému a jeho zložiek vrátane vlastností okolitého prostredia. V súlade s touto koncepciou, ktorá zohľadňuje všetky relevantné premenné vzťahu lesa a škodcu, bola na prelome rokov 2006 a 2007 širokým kolektívom autorov zo Štátnej ochrany prírody, Národného lesníckeho centra a Technickej Univerzity vo Zvolene spracovaná štúdia (Kolektív, 2007), ktorá nespochybniteľne preukázala, že v Tichej a Kôprovej doline sa vytvorili podmienky, pri ktorých sa aktivizoval podkôrny hmyz natoľko, že sa svojou agresivitou dokázal presadiť proti kompenzačným schopnostiam porastov. Vyhodnotila sa aktivizácia podkôrneho hmyzu a zároveň vlastnosti porastov, ktoré určujú odolnostný potenciál lesa. Na základe zistení sa navrhli opatrenia, prezentované radikálnymi ochranárskymi skupinami vulgárne ako "ťažba". Išlo však o celý komplex opatrení, ktoré nadväzovali na doterajší systém ochrany lesa v oboch dolinách a boli šité na mieru aktuálnemu riziku v konkrétnej lokalite. Zámerom ochranných opatrení bolo účinné sanovanie poškodeného lesa a zároveň znižovanie rozsahu interakcií lesa a škodcu. V reakcii na túto štúdiu vypracovali ochranárske skupiny niekoľko stanovísk, ktorých závery sú zľahčujúce (napr. Topercer (2007, s. 8) vyhodnocuje mieru rizika premnoženia lykožrúta pri ponechaní polomu bez zásahu ako prijateľnú!). Je čas konečne priznať mylné vyhodnotenie, podcenenie situácie a prijať zodpovednosť za zlé rozhodnutia.

Neradi by sme Vás ďalej zaťažovali faktografiou, tak už len na dôkaz spornosti Vašich tvrdení posielame argumenty, s ktorými denne pracujeme a ktoré hovoria jasnou rečou. Sú to letecké a satelitné snímky z Tichej a Kôprovej doliny z roku 2007, 2009 a 2010. Tyrkysovou farbou sú zobrazené odumreté sucháre a hnedou živé porasty. Žlté polygóny s číslom označujú hranice porastov a ich vek. Vážený pán minister, prizrite sa, prosím, týmto snímkam a presvedčte sa, čo sa s porastmi udialo za tri roky. Môžete vidieť, že v dolinách neostal žiadny vekovo starší porast bez poškodenia – viacmenej sú napadnuté všetky. Nepoškodené ostali len mladšie smrekové porasty, mnohé založené sadbou na bývalých pasienkoch. Kým majú tenkú borku, nie sú pre lykožrúta smrekového atraktívne.

Nepríjemne povedané: dogmatické a ľahtikárske presadenie princípu bezzásahovosti naštartovalo proces predčasného rozpadu práve tých najhodnotnejších pralesových smrekových a smrekovo-limbových formácií, ktoré majú byť prioritne predmetom ochrany. Táto situácia v oboch dolinách nie je výsledkom náhody ale zákonitým zavŕšením konkrétnej situácie v konkrétnych podmienkach a niet pochýb, že rozhodnutia orgánov ochrany prírody viedli ku gradácii podkôrneho hmyzu a následnému poškodeniu lesa. Argumentácii, že v niektorých spracovaných územiach sa kalamita nezastavila a pokračovala môže byť síce v jednotlivých prípadoch pravdivá, ale v prípade záujmu Vám môžeme poskytnúť veľké množstvo našej aj zahraničnej literatúry, ktorá na základe faktov dokazuje, že zabezpečenie dôslednej hygieny porastu je všeobecným a kľúčovým opatrením v boji proti podkôrnemu hmyzu. Veď napokon samotné ministerstvo životného prostredia cez Envirofond uvoľňuje každoročne státisíce eur na opatrenia, ktoré majú zabrániť šíreniu podkôrneho hmyzu z lesov v 4. a 5. stupni ochrany do okolitých porastov.

Analogickým príkladom nevyhnutnosti aktívneho zasahovania do lesa nech sú aj nedávne požiare v Starých horách. Oheň je škodlivý činiteľ, ktorý podobne ako lykožrút, je schopný zdecimovať obrovské plochy porastov. Voči ohňu sa bránime, aktívne hasíme a nikto nepochybuje o tom, že je to správne.  Nemáme nič proti tomu, že niektorí ochranári pestujú nevysvetliteľné sympatie k lykožrútovi a k suchým stromom. Prekáža nám, že vo verejnom priestore predvádzajú svoju nekompetentnosť a generujú ďalšie obštrukcie v normálnej starostlivosti o les. Protestujeme voči dôsledkom týchto sentimentov, ktoré sa prejavujú obrovskými ekologickými a ekonomickými škodami na lese a krajine vôbec.

   Vážený pán minister, ďakujeme Vám za čas a trpezlivosť, ak ste ich venovali našej argumentácii. Radi by som verili, že to nebolo márne a že v prípade vyjadrení o situácii v spomínaných územiach, budete venovať viac pozornosti argumentom než sentimentom.

Lesu zdar!

6. mája 2011

Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.

predseda SAPV

Dr. Ing. Tomáš Bucha

predseda odboru lesníctva SAPV

Na vedomie:

  1. MPaRV SR: Ing. Zsolt Simon, minister
  2. Redakcia denníka Pravda
  3. Redakcia denníka Sme

 

Citovaná literatúra:

1. Stolina, M., 1985: Vývoj náuky o ochrane lesa od dôb bývalého Uhorska po dnešok. VPA 3/1985.

2. Kolektív, 2007: NPR Tichá a Kôprová Štúdia posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na priaznivý stav predmetu ochrany. http://nlcsk.org/images/docs/NPR_Ticha_Koprova_2007.pdf

3. Topercer, J., 2007: Posúdenie vplyvu prípadného odstránenia vetrového polomu z 19. novembra 2004 na ekosystémy Tichej a Kôprovej doliny (TANAP). http://blog.sme.sk/blog/2109/87926/Topercer_Stanovisko_Ticha.doc

Príloha: priloha.pdf

 


 

Odpoveď ministra životného prostredia: MZP_odpoved.pdf

Buy cheap web hosting service where fatcow web hosting review will give you advices and please read bluehost review for more hosting information.

Copyright © 2011 NLC | Všetky práva vyhradené